Fyzikálne a chemické faktory ovplyvňujúce vodu

ovplyvňuje Reakcia vody (pH)

Vyjadruje koncentráciu vodíkových iónov a môže sa pohybovať od 0 do 14. V chemicky čistej vode má neutrálnu hodnotu pH = 7 a obsah iónov je v rovnováhe. Väčšine sladkovodných organizmov vyhovuje neutrálna reakcia vody okolo pH 7. V prirodzených vodách je toto rozpätie oveľa širšie, od pH 3 v kyslých rašelinových vodách až po pH 11 vo vodách s intenzívnou fotosyntézou. Jej význam spočíva najmä v ovplyvňovaní priebehu rozkladu solí prítomných vo vode a toxicity niektorých látok. Voda s nízkym pH 11 tak môže mať agresívne účinky na potrubný materiál, čo sa môže prejavovať zvýšenými hodnotami železa, príp. medi, vyššie hodnoty reakcie vody môžu znížiť účinnosť dezinfekcie.

Limitná hodnota pre pitnú vodu je 6,5 – 8

  • kyslá voda – spôsobuje koróziu potrubia/čerpadla,
  • alkalická – prítomnosť napr. vápna, produktov rozkladu organických látok vo vode pôsobením baktérií

Chemická spotreba kyslíka manganistanom (CHSKMn)

Slúži pre odhad organického znečistenia. To môže byť prírodného pôvodu z výluhov z organicky bohatých zemín, rozkladu živočíšneho a rastlinného tela priamo v studni alebo umelého pôvodu, kedy môže signalizovať únik toxických látok – pesticídov a hnojív.

Limitná hodnota pre pitnú vodu = 3 mg/l

Amónne ióny (NH4 +)

Pri prekročení medznej hodnoty môžu indikovať fekálne znečistenie, ale môžu byť aj z geologického pozadia. Môžu byť tiež ukazovateľom nedostatočnej dezinfekcie a v kombinácii so zvýšeným obsahom dusitanov a vyšším obsahom organických látok (CHSKMn ) sú signálom čerstvej kontaminácie živočíšnym odpadom a svedčí o nárazovom znečistení.

Medzná hodnota pre ukazovateľ je stanovená na 0,5 mg/l.

Dusičnany (NO3)

Dusičnany sú v malom množstve všadeprítomné na Zemi, pretože sú súčasťou tzv. dusíkového cyklu. Vplyvom hnojenia liadkovými hnojivami, únikom odpadových vôd zo žúmp či septikov, organických hnojív sa stali v súčasnej dobe vážnou hrozbou všetkých studní a vrtov. Môžu sa v tráviacom trakte premieňať na tzv. nitrosamíny, ktoré sú podozrivé z karcinogénneho účinku, čo predstavuje vážne zdravotné riziko. Limitná hodnota 50 mg/l je navrhnutá na základe predpokladu, že spotrebujeme denne 2 l vody (priamym pitím a jedlom). U kojencov je limitná hodnota 15 mg/l. Vyplýva z toho, že kojenci nie sú schopní rozkladať methemoglobín, ktorý vzniká z v krvi premenou hemoglobínu pri prítomnosti dusičnanov a dusitanov. Vysoká hladina methemoglobínu spôsobuje tzv. zmodrenie tela u kojencov (príznak neokysličenej krvi) a možné udusenie.

Limitná hodnota pre pitnú vodu je 50 mg/l,  u kojencov 15 mg/l

Dusitany (NO2)

Majú podobné vlastnosti ako dusičnany. Dusitany sa obvykle vyskytujú vo vode s  nedostatkom kyslíka, redukciou dusičnanov, ktorých je vo vode aj rádovo viac. Táto chemická reakcia môže byť významne urýchlená prítomnosťou zinku, medi alebo železa. To sú kovy, z ktorých môže byť vyrobený rozvod alebo čerpanie vody. Z tohto hľadiska je preto dôležité u vody, ktorá obsahuje väčšie množstvo dusičnanov vždy riadne odpustiť dostatočný objem vody pred jej použitím alebo aj pred odberom vzorky vody.

Limitná hodnota pre pitnú vodu je 0,5 mg/l;

Železo (Fe), mangán (Mn)

Tieto  ťažké kovy, vyskytujúce sa vo vode bývajú často príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť prirodzený, alebo umelý (korózia vo vedení vody). Nie sú až také nebezpečné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Zhoršujú chuťové (kovová chuť) a čuchové vlastnosti vody. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať problémy pri praní bielizne (žlté škvrny), usadeniny hrdze v sanitačných zariadeniach.

Limitná hodnota pre pitnú vodu pre  železo je 0,2 mg/l, mangán 0,05 mg/l.

Chloridy

Sú tiež ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody podobne ako amónne ióny. Ovplyvňujú chuť vody (slaná chuť), vo vyšších koncentráciách pôsobia korozívne. V našich podmienkach je vyššia koncentrácia chloridov skôr nezvyklá, niekedy signalizuje prienik povrchovej vody z chemicky „ošetrenej“ vozovky zimným posypom – soľou.

Limitná hodnota pre pitnú vodu  je 100 mg/l.

Voľný chlór

Pitná voda dodávaná spotrebiteľom verejnými vodovodmi musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Používanie chlóru na dezinfekciu pitnej vody je celosvetovo považované za jeden z najúčinnejších prostriedkov zdravotného zabezpečenia vody a predchádzania vzniku a šírenia ochorení. Chlórovanie je najčastejšou metódou dezinfekcie aj u nás, či už ide o používanie chlóru v jeho elementárnej forme alebo používanie jeho zlúčenín. Pri dodržiavaní hygienických kritérií a povolených koncentrácií a odbornom prístupe výrobcu a dodávateľa pitnej vody sú obavy z negatívnych účinkov na zdravie neopodstatnené. Limitné hodnoty sú totiž stanovené na základe dlhodobého sledovania pitia zdravotne zabezpečenej vody chlórom na zdravotný stav obyvateľstva, ktoré nepotvrdilo nepriaznivé účinky na zdravie ľudí. Medzná hodnota pre chlór je 0,3 mg/l, pričom táto hodnota sa vzťahuje na obsah voľného chlóru po úprave. Jeho požadovaný minimálny obsah v distribučnej sieti je 0,05 mg/l.