Baktérie pozorované vo vode
Escherichia coli. Limit je max. 0 KTJ/100ml – (KTJ – kolóniu tvoriaca jednotka.)
Patria do skupiny spolu s Citrobakter, Enterobakter a Klebsiela. Vyskytujú sa vo fekáliách človeka a ostatných teplokrvných živočíchov, ako aj vo vode bohatej na živiny. Môžu prežívať aj vo vode upravenej chlórovaním a pri poklese chlóru sa pri teplote 35-37oC kultivujú.
Koliformné baktérie. Limit je max. 0 KTJ/100ml – Patria do vyššie uvedenej skupiny, sú kultivované pri 37-45oC. Vyskytujú sa vo vode pri čerstvom fekálnom znečistení a neúčinnosti dezinfekcie.
Mezofilné baktérie. Limit je max. 20 KTJ/1ml – Sú mikroorganizmy, ktorých prirodzeným prostredím sú prírodné vody. Kultivujú sa pri 37oC.
Enterokoky. Limit je max. 0 KTJ/100ml – sú tiež fekálne streptokoky považované za spoľahlivý ukazovateľ fekálneho znečistenia. Sú aj indikátorom možného výskytu vírusov, pretože vírusy sú voči chlóru odolné. Na účinnú likvidáciu enterokokov sú potrebné vyššie dávky chlóru. Kultivujú sa pri 37oC. Prítomnosť enterokokov je dôkazom závažných hygienických nedostatkov.
Patogénne baktérie. Limit je max. 0 KTJ/100ml. Ich prirodzeným prostredím je krvné a lymfatické riečisko človeka a iných teplomilných živočíchov. Z toho dôvodu sa v pitnej vode bežne nerozmnožujú a sú citlivé aj na bežnú koncentráciu chlóru. Zo zdravotného hľadiska sú veľmi nebezpečné, spôsobujú závažné ochorenia zažívacieho traktu ako je úplavica a môžu byť príčinou nebezpečných ochorení ako týfus alebo cholera.
Psychrofilné baktérie. Limit je max. 200 KTJ/1ml. Je to druh mikroorganizmov vyskytujúcich sa vo vode, tzv. vodné baktérie. Kultivujú sa pri 20°C.
Najčastejšie zistené prekročené limity látok vo vode
Dusičnany (NO3). Limit je max. 50 mg/l
Hlavným zdrojom zvýšeného obsahu dusičnanov je chemizácia poľnohospodárstva, používanie dusíkatých hnojív a únik fekálií a močoviny do spodných vôd. Nebezpečenstvo vzniká hlavne v zažívacom trakte človeka, kde sa dusitany menia na toxické dusitany a tie sa následne premieňajú na N-nitrosoamíny. Je dokázaný zvýšený výskyt rakoviny žalúdka, hrubého čreva a močového mechúra v dôsledku NO3 v pitnej vode. U kojencov spôsobujú anoxiu.
Organicky viazaný chlór (OCl) Indikačná hodnota je max. 0,005 mg/l
Patria medzi bezprahové škodliviny, t.z. látky poškodzujúce zdravie v akýchkoľvek dávkach. Jedná sa o karcinogénne, mutagénne (genetický vplyv) látky, ktoré sa do vody pridávajú pri dezinfekcii.
Trichlórmetán (CHCl3). Limit je max. 30 mg/l
Vzniká pri reakcii chlóru s chloroformom. Je vedecky potvrdený Vedecké štúdie dokazujú 9% podiel na rakovine močového mechúra a 18% podiel na rakovine hrubého čreva, ktorý spôsobuje konzumácia chlórovanej vody. Je toxický, karcinogénny a mutagénny.
Dichlórdifenyltrichloretan (DDT). Limit je max. 0,001 mg/l
Tento známy pesticíd je príkladom neuváženého používania chemických látok v poľnohospodárskej výrobe. DDT je schopný ničiť hmyz a škodcov. Cez potravinový reťazec sa usadzuje v tukových tkanivách človeka. Napriek tomu, že je od roku 1974 zakázaný, jeho kolobeh pokračuje. Je známy svojimi karcinogénnymi, mutagénnymi a toxickými účinkami.
Trihalometány (THM). Limit je max. 100 mg/l
Vznikajú reakciou chlórovej vody s organickými zlúčeninami (napr. odumreté rastliny a iný biologický materiál). Jedná sa o karcinogénne a mutagénne látky.
Polychlorované bifenyly (PCB). Limit je max. 50 ng/l
Celkovo existuje 209 možných podôb PCB. Boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch. V priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie zakázané. Sú to látky s výrazne karcinogénnymi, mutagénnymi a toxickými účinkami.
Ropné látky (NEL). Limit je max. 0,05 mg/l
Zahŕňa rozsiahlu skupinu prevažne nepolárnych uhlovodíkov, pochádzajúcich z ropných látok, minerálnych olejov, motorovej nafty, benzínu. Ropné látky ovplyvňujú aj pach vody.
Tenzidy aniontové (PAL-A). Limit je max. 0,2 mg/l
Sú to povrchovo aktívne látky používané ako zložka pracích a čistiacich prostriedkov, umelých hmôt a mazív. Do vody sa dostávajú priemyselnými splaškami a splaškami z domácností.
Polycyklické aromatické uhlovodíky (PAU). Limit je max. 0,04 mg/l
Je to skupina organických látok znečisťujúca životné prostredie. Sú schopné meniť štruktúru DNA človeka a tým vyvolávať zmenu v genetických informáciách, čo sa prejavuje v podobe závažných onkologických ochorení. PAU sa vyskytujú takmer vo všetkých zložkách živej prírody, pretože neustále vznikajú pôsobením tepla pri rozklade živej hmoty, hlavne za neprístupu kyslíka. Pri prekročených limitoch sú v pitnej vode nachádzané najmä fluoranten (Fl), benzo(a)pyren (BaP), benzo(b)fluoranten (BbF) a ďalšie zlúčeniny.
Ťažké kovy vo vode
Arzén (As) Je nervový kumulatívny jed, podozrivý karcinogén. Hlavný zdroj príjmu je pitná voda. Žiaduca je jeho neprítomnosť. Ukladá sa v pľúcach, obličkách, v koži, vlasoch, nechtoch.
Kadmium (Cd) – Jed kumulatívneho charakteru Žiaduca je jeho neprítomnosť. Kadmium sa ukladá v pečeni, kostiach a v nadobličkách.
Olovo (Pb) – Jed kumulatívneho charakteru. Žiaduca je jeho neprítomnosť. Ukladá sa v kostiach, aorte, obličkách pečeni a v mozgu.
Ortuť (Hg) – Jed kumulatívneho charakteru s účinkami na činnosť pohlavných žliaz a ľadvín. Organické formy Hg sú toxickejšie. Žiaduca je jeho neprítomnosť. Ukladá sa v štítnej žľaze, obličkách a v mozgovom prívesku.
Meď (Cu) – Kov podozrivý z negatívnych účinkov na embrio. Ukladá sa v obličkách, pečeni, mozgu, v semenníkoch a srdci.
Berílium (Be) – Vyskytuje sa vo zvýšených hodnotách najmä v priemyselných oblastiach SR. Vysoké koncentrácie v spodných vodách sú dôsledkom kyslých dažďov. Je podozrivý karcinogén. Usadzuje sa v kostiach, zuboch a v pečeni.
Hliník (Al) – Vyskytuje sa vo zvýšených hodnotách najmä v priemyselných oblastiach SR. Vysoké koncentrácie v spodných vodách sú dôsledkom kyslých dažďov. Je podozrivý zo vzniku Alzheimerovej choroby. Usadzuje sa v mozgu, obličkách, vlasoch, v pľúcach a kostiach.
Chróm (Cr) – Je podozrivý z toxických a karcinogénnych účinkov. Ukladá sa v kostiach, pečeni, svaloch a v mieche.
Kyanidy (Cn) – Používajú sa v metalurgii pri pokovovaní. Do pitných vôd sa dostávajú priemyslovými odpadovými vodami. Patria do skupiny nervových jedov. Vplývajú na činnosť štítnej žľazy.
Ďalšie látky vyskytujúce sa vo vode
Reakcia vody (pH). Limit: 6,5-9,5. Ide o číselné vyjadrenie kyslosti (0-7) alebo zásaditosti (7-14) vody. Za bežných okolností nemá nedodržanie vyhlášky o desatiny pH zdravotný vplyv.
Železo (Fe). Limit 0,2 mg/l. Železo je bežnou súčasťou spodných vôd. Nadlimitné množstvá poškodzujú pečeň, slezinu a krvotvorbu. Svojim pôsobením tieto orgány poškodzuje.
Mangán (Mn). Limit 0,05 mg/l. Mangán sa často vyskytuje spolu s železom. Ukladá sa v obličkách, pečeni a v slinivke brušnej.
Rozpustené látky (RL). Limit 1000 mg/l. Jedná sa o celkovú mineralizáciu. Za optimálnu sa považuje koncentrácia okolo 500 mg/l.
Chloridy (Cl). Limit: 100 mg/l. Sú bežnou súčasťou prírodných vôd. K nárastu koncentrácie CL prichádza pri vodárenskej úprave. Môžu ukazovať na vyššie fekálne znečistenie vody.
CHSK-Mn. Limit: 3 mg/l. Určujú množstvo organických látok, ide o chemický indikátor fekálneho znečistenia.
Sírany (SO4 2-). Limit: 250 mg/l. Vyššia koncentrácia SO4 2- spolu s horčíkom (Mg) pôsobí na tráviace úsprojenstvo. Takáto voda „preháňa“.
Zákal. Limit: 5 ZF (formazinových jednotiek). Je spôsobený časticami organického a anorganického pôvodu, ktoré nie sú schopné usadzovať sa. Takáto vo voda je na pitie hygienicky nevhodná .
Farba – Pach – Chuť. Doporučuje sa prijateľná pre odberateľa.
Tvrdosť. Na jej základe sa stanovuje tvrdosť vody. 0-20 mg/l – mäkká voda, 20-60 mg/l – nízko tvrdá voda, 60-120 mg/l – stredne tvrdá voda, 120-180 mg/l – tvrdá voda, 180 a viac mg/l – veľmi tvrdá (minerálna voda).